Vždy sa mi snívali sureálne až neskutočniteľné sny. Vznášam sa, leziem po jedinečných miestach, na ktoré sa nedá bežne dostať a možno ani neexistujú. Strávila som jeden rok fotografovaním z vtáčej perspektívy v pokornom dialógom s prírodou v Austrálii, na Novom Zélande a Tasmánii. Vďaka fotografovaniu pomocou dronu som sa mala možnosť fyzicky odzoomovať, získať nadhľad a pochopiť, že sme súčasťou veľkého celku. Začala som citeľne vnímať, že si môžem dovoliť cítiť sa doma, kdekoľvek prídem a akokoľvek nekomfortná cesta tam vedie. V priestore práve takom, aký som ho našla. Či už v sebe alebo vonku. Uprostred svojho sveta fantázie zabudovaného v realite. Prinášam Vám vzdušné rozprávky o tom, že doma sme hlavne v sebe.

VRSTVY PRIESTORU ~ TAKTO SA CÍTIM ~ TU SOM DOMA